Úloha kartografických zobrazení, tzn. mapových projekcií a súradnicových systémov, spočíva v procese „prenosu“ (transformácie, zmenšenia a generalizovania) geografických objektov reálneho sveta do „2D“ roviny v prostredí GIS. Je to spôsob, pomocou ktorého sa transformujú objekty, znázornené na referenčnom telese, do zobrazovacej rovnej plochy (napr. mapy). V zmysle Voženílka (1999), ide o vyjadrenie matematického vzťahu medzi súradnicami bodov – objektov na referenčnom telese a zobrazovacej ploche, cieľom ktorého je pretransformovať na základe matematických a geometrických operácií zemský povrch na rovnú plochu. Podľa Stephena (2006) ním dochádza k transformácii trojrozmerných objektov reálneho sveta na dvojdimenzionálny rovinný formát.
Jednotlivé typy kartografických zobrazení, t.j. mapových projekcií, sa od seba odlišujú spôsobom vzniku obrazu na referenčnom telese, druhom a polohou zobrazovacej plochy, skreslením atď.
Zobrazovacia plocha je plocha, na ktorú sa zobrazujú objekty z referenčného telesa. Podľa druhu zobrazovacej plochy sa kartografické zobrazenia, t.j. mapové projekcie, delia na:
- azimutálne – zobrazovacou plochou je rovina,
- valcové – zobrazovacou plochou je plášť valca,
- kužeľové – zobrazovacou plochou je plášť kužeľa.
Poloha zobrazovacej plochy môže byť:
- normálna,
- priečna,
- šikmá.
Podľa vlastností skreslenia môžu byť kartografické zobrazenia, t.j. mapové projekcie:
- konformné: zobrazovanie zachováva tvary, neskresľuje uhly, skresľujú sa hlavne plochy,
- ekvidištančné (rovnodĺžkové): neskresľujú sa dĺžky zvolených čiar, uhly a plochy sú skreslené
- ekvivalentné (rovnoplošné): zachovávajú sa plošné obsahy, skresľujú sa uhly
- kompenzačné (vyrovnávacie): kompromis medzi konformným a ekvivalentným zobrazením pre zníženie plošného a uhlového skreslenia na prijateľnú mieru.
Vzhľadom na zložitosť zemského telesa, ktoré sa vyznačuje svojím zakriveným povrchom, nie je možné v dvojdimenzionálnej rovine prezentovať veľké časti územia bez skreslenia. V prípade tvorby zobrazenia rozsiahlych častí zemského povrchu (napr. kontinenty), je potrebné prijať kompromis vo forme skreslenia tvarov a vzdialeností geografických objektov. Pri prevodoch obrazu objektov z referenčného telesa do dvojrozmernej roviny teda dochádza k skresleniu geometrických prvkov (uhlov, dĺžok, plošných obsahov a iných).